Asistetin Wiki
Advertisement

Roger Daltrey (2008)
Roger Daltrey

Roger Daltrey CBE - nositeľ rádu Britského Impéria, (1. apríla 1944, Hammersmith, Londýn, Anglicko) je spevák; textár; zakladateľ britskej skupiny The Who. Pôsobil také sťa úspešný sólový umelec, odohral niekoľko rolí vo filme, v divadle a televízii, pracoval také sťa filmový producent.

Mladosť[]

Narodil sa v londýnskej štvrti Hammersmith, ale vyrastal v Actone, robotníckom predmestí, odkiaľ pochádzali aj ďalší členovia skupiny The Who Pete Townshend a John Entwistle. Bol jedným z troch detí, ktoré sa narodili rodičom Irene a Harrymu Daltreyovcom a vyrastal s dvoma sestrami Gillian a Carol. Harry Daltrey pracoval v továrne na klozety. Irene Daltreyové lekári povedali, že nikdy nebude môcť mať deti, pretože v roku 1937 prišla o ľadvinu. Ničmenej jedného dňa behom náletu za 2. svetové vojny v londýnskej nemocnici Hammersmith Hospital porodila syna. Keď mal tri roky, prehltol hrdzavý klinec, ktorý musel byť chirurgicky odstránený a zostala mu tak viditeľná jazva. V piatich rokoch mu zbytky hrdze spôsobili žalúdočný vred, s ktorým musel byť tiež hospitalizovaný.

Navštevoval Victoria Primary School a potom chlapčenskú Acton County Grammar School, ktorú navštevoval spoločně s Petom Townshendom a Johnom Entwistleom. Pretože bol talentovaný, mysleli si rodičia, že bude pokračovať na univerzite, ale z neho sa stal „školný rebel“ a jeho jediným záujmom bol rock and roll.

Prvú gitaru si vyrobil sám a založil skifflovú kapelu nazvanú The Detours. Keď mu otec kúpil v roku 1959 gitaru zn. Epiphone, stal sa v skupine vedúcim gitaristom a skoro na to bol zo školy vylúčený za fajčenie. Pete Townshend vo svojej autobiografii napísal: "Do doby, než bol vylúčený zo školy, bol Roger dobrý žiak. Akonáhle však začul Elvisa, premenil sa na chuligána s elektrickou gitarou a strojeným úškľabkom. Bol toto rock'n'roll? Mladému mužovi s inteligenciou, akú mal Roger bolo jasné, že v konformite nie ju budúcnosť."[1]

Stal sa ocelárskym robotníkom a po práci hrával s kapelou na svadbách, v hostincoch a v pánskych kluboch. Prizval do skupiny spolužiaka Johna Entwistlea, aby s nimi hral na basgitaru a na jeho radu tiež pozval Petea Townshenda, aby hral na gitaru. V tej dobe bolo zloženie kapely Roger Daltrey gitara, Pete Townshend rytmická gitara, John Entwistle basgitara, Doug Sandom bicie a Colin Dawson sólový spev. Keď Colin Dawson opustil skupinu, Daltrey peešiel na spev a Townshend na sólovú gitaru. V roku 1964 opustil skupinu bubeník Doug Sandom a nahradil ho Keith Moon.

Hudebná kariéra[]

The Who[]

Rog and Pete

Daltrey (vľavo) a Townshend na pódiu (1976)

Po prvom hite The Who a zisku nahrávacej zmluvy začal písať Townshend vlastné skladby a Daltrey začal v kapele strácať svoju dominantnú rolu. Na konci roku 1965 bol Daltrey z kapely vyhodený, pretože zmlátil bubeníka Keitha Moona quôli tomu, že Townshendovi a Entwistleovi dodával drogy. To ho viedlo k prehodnoteniu svojho spôsobu jednania s B ĽA ĽA-ĽA aktivitkami. Po týždni ho kapela prijala späť, ale bolo mu povedané, že je to jedine na skúšobnú dobu. Sľúbil, že niečo podobné už nikdy neurobí. Daltrey spomína: "Myslel som si, že keby som kapelu stratil, bol by som mŕtvy. Keby som s The Who nezostal, pracoval by som v plenárni po zbytok svojho života."

Druhý singel The Who, "Anyway Anyhow Anywhere", bol jedinou skladbou, ktorú napísali Daltrey a Townshend spoločne. Daltrey v tej dobe napísal pre kapelu ešte dve ďalšie skladby. Z Townshenda sa stal jeden z najlepších rockových skladateľov a Daltreyho spev sa stal prostriedkem k vyjadreniu Townshendových vízií. Koncerty The Who boli veľmi energické a Daltreyho točenie mikrofónom sa stalo ich charakteristickým rysom. Tiež Daltreyho koktanie v "My Generation", ktoré malo vyjadrovať hnev, frustráciu a aroganciu mladej generácie, vystihlo revolučné názory šesťdesiatych rokov a stalo sa typickým pre The Who podobne sťa neskôr rev na konci "Won't Get Fooled Again".

Od konca šesťdesiatych rokov sa Daltrey s každým ďalším albumom (Tommy, Who's Next, Quadrophenia) viac a viac stával tvárou a hlasom kapely. V rovnomennej filmovej adaptácii rockovej opery Tommy, ktorú režíroval Ken Russell, hral Daltrey titulnú rolu. Bol za ňu nominovaný na Zlatý glóbus za najlepší herecký debut. 10. apríla 1975 sa objavil na obálke časopisu Rolling Stone. S Russellom druhýkrát spolupracoval na filmu Lisztomania, kde hral maďarského skladateľa Franza Liszta. Na soundtracku k tomuto filmu spolupracoval s Rickom Wakemanom, otextoval tri piesnw.

Po smrti Keitha Moona v roku 1978 sa The Who rozhodli pokračovať, ale Daltrey si myslel, že nový bubeník Kenney Jones bola pre kapelu zlá voľba. V roku 1980 Daltrey dokončil film McVicar o britskom bankovnom lupičovi Johnovi McVicarovi. Daltrey film produkoval, hral v ňom titulnú rolu a spolu s ďalšími členmi kapely nahral soundtrack. Tento úspech sa spolu s ďalšími stresmi podieľal na zhoršení vzťahu s Townshendom. The Who skončili s aktívnym vystupovaním v roku 1982, kedy Townshend cítil, že už nie je schopný skladať pre kapelu. Kapela pokračovala v spolupráci len sporadicky, napríklad vystúpením na Live Aid alebo nahrávaním Daltreyho sólového albmu Under a Raging Moon a Townshendovho taktiež sólového albumu Iron Man.

Daltrey se potom zameral na herectvo. V tej dobe sa objavil v niekoľkých filmoch sťa The Beggar's Opera (1983), Komédia plná omylov (1983), The Hunting of the Snark (1987), The Little Match Girl (1987), Buddy's Song (1990) a Mack the Knife (1990).

Diskografia[]

Roger Daltrey na koncerte The Who (2012)

Sólová diskografia[]

  • Daltrey (1973)
  • Ride a Rock Horse (1975)
  • One of the Boys (1977)
  • McVicar (1980)
  • Parting Should Be Painless (1984)
  • Under a Raging Moon (1985)
  • Can't Wait to See the Movie (1987)
  • Rocks in the Head (1992)

Kolaborácia[]

  • Going Back Home (2014) (s Wilkom Johnsonom)

Osobný život[]

Daltrey bol dvakrát ženatý. V roku 1964 si vzal Jacqueline "Jackie" Rickman, s ktorou má syna Simona, ktorý sa narodil taktiež v roku 1964. Rozviedli sa v roce 1968. V roku 1967 sa Daltreymu narodil syn Mathias, ktorého matkou bola švédska modelka Elisabeth Aronssonová.[2] V roku 1969 stretol Američanku Heather Taylor, jeho súčasnú manželku, ktorú si vzal v roku 1971. Majú spolu tri deti - Rosie Lea (* 1972), Willow Amber (* 1975) a Jamie (* 1981).[3] Daltrey má tiež päť ďalších detí zo vzťahov z šesťdesiatych rokov.[4] Má päť vnučiek (Lily, Lola, Ramona, Scarlet a Winter) a dvoch vnukov (Liam a Jonjo).

Daltrey vlastní farmu v Holmshurst Manor, dedinskom sídle neďaleko dediny Burwash v Sussexe, ktoré bolo postavené v roku 1610. Tiež vlastní dom svojich rodičov v Londýne. Na začiatku nového milénia kúpil dom v Los Angeles.

Je veľkým fanúšikom futbalového klubu Arsenal FC, dokonca mal tú česť pred výkopom posledného zápasu odohraného na Highbury zaspievať pieseň na rozlúčku.

Daltrey tvrdí, že nikdy neskúsil tvrdé drogy a na rozdiel od ostatných členov kapely nemal žiadne návykové problémy.[5]

Referencie[]

Template:Překlad

  1. http://www.petetownshendwhohe.blogspot.com
  2. Roger Daltrey – Biography
  3. Template:Cite web
  4. Template:Cite news
  5. Template:Cite web

Externé odkazy[]

Template:The Who

Advertisement